Život Prešova
online
online
Pre SR bude 6. október Dňom hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie
06.10.2016 Bratislava
Bratislava 6. októbra (TASR) - Prvýkrát pod novým názvom ako Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si v roku 2016 verejnosť na Slovensku pripomenie 6. október. Pod novým názvom sa bude pamätný deň Slovenska uvádzať v kalendári pamätných dní a sviatkov krajiny. Do roku 2015 pamätný deň zo 6. októbra niesol názov Deň obetí Dukly, do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.
O zaradení dátumu - 6. október - medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR) rozhodli poslanci Národnej rady SR (NR SR) Zákonom číslo 241 z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení jeho neskorších úprav.
O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - rozhodli poslanci NR SR 24. novembra 2015, keď schválili novelu Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prezident SR Andrej Kiska novelu podpísal 3. decembra 2015. Autorom novely je poslanec Viliam Jasaň (Smer-SD), ktorý ju odôvodnil slovami, že "v súčasnosti je tento deň venovaný obetiam Dukly, a nie hrdinom". Podľa poslanca Jasaňa "Dukla bola strategickým miestom v 20. storočí". Konštatoval, že "v prvej svetovej vojne sa na Dukle odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom, pamiatkou na boje sú cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianskych obciach". Poslanec Jasaň dodal, že Dukliansky priesmyk sa stal miestom vojenskej operácie aj v druhej svetovej vojne, cez ktorý príslušníci Prvého československého armádneho zboru vstúpili na rodnú zem.
Počas Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si najmä na Slovensku pripomíname jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. V priestore Duklianskeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Vo štvrtok 6. októbra od tých dní prejde 72 rokov.
Príslušníci Prvého československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny - Československa. Preto sa tento dátum stal základom pre budúci pamätný deň Slovenskej republiky - najskôr pod názvom Deň obetí Dukly až do roku 2015, od roku 2016 ako Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.
Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červenej armády (ČA) začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá od fašistov. Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. streleckého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozápadne od Duklianskeho priesmyku. Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. divíziu, ktorá sa prebojovala pri Krajnej Porúbke k československým hraniciam, Prvým československým armádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR). Týmto rozkazom umožnil československým vojakom, aby ako prví prenikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti.
História Dukly vraví, že už v roku 1799 prechádzali Duklianskym priesmykom ruské vojská generála Suvorova, v roku 1806 tiahla ním ruská armáda pod vedením M.I. Kutuzova a i počas I. svetovej vojny tvrdo tu bojovali ruské vojská o prechod cez Karpatské priesmyky. Dukla sa vryla do pamäti a sŕdc ľudu Československa ako symbol, ako "Brána slobody". Karpatsko-duklianska operácia priniesla slobodu vykúpenú krvou vyše 86 tisíc sovietskych a našich bojovníkov, ktorí tu položili svoje životy. Na duklianskom cintoríne spočívajú pozostatky 559 bojovníkov I. československého armádneho zboru. Medzi nimi je i veliteľ I. čs. brigády generál Jaroslav Vedral-Sázavský, ktorého zabila mína krátko po prechode štátnej hranice. Záber je z jeho pohrebu. FOTO TASR - Archív *** Local Caption *** archív archívna snímka fotografia sken scan Dukla Karpatsko-duklianska operácia boje cintorín pohreb vojaci obete Dukliansky priesmyk druhá II. svetová vojna vojnový konflikt
Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk ČA s povstaleckými oddielmi.
Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Československa. Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvojhodinovej delostreleckej príprave. Jednotky Prvého československého armádneho zboru vstúpili v priestore Dukly na územie domoviny 6. októbra. Zo strategicko-vojenského hľadiska operácia nebola najvhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte. Nebola ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc povstaniu si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska.
V čase, keď vojská Prvého československého armádneho zboru prekročili štátne hranice v priestore Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23.151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov. Operácia sa skončila 28. októbra 1944.
V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21.000 vojakov, 84.000 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli vysoké obete: 844 na životoch a 4068 zranených.
O zaradení dátumu - 6. október - medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR) rozhodli poslanci Národnej rady SR (NR SR) Zákonom číslo 241 z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení jeho neskorších úprav.
O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - rozhodli poslanci NR SR 24. novembra 2015, keď schválili novelu Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prezident SR Andrej Kiska novelu podpísal 3. decembra 2015. Autorom novely je poslanec Viliam Jasaň (Smer-SD), ktorý ju odôvodnil slovami, že "v súčasnosti je tento deň venovaný obetiam Dukly, a nie hrdinom". Podľa poslanca Jasaňa "Dukla bola strategickým miestom v 20. storočí". Konštatoval, že "v prvej svetovej vojne sa na Dukle odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom, pamiatkou na boje sú cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianskych obciach". Poslanec Jasaň dodal, že Dukliansky priesmyk sa stal miestom vojenskej operácie aj v druhej svetovej vojne, cez ktorý príslušníci Prvého československého armádneho zboru vstúpili na rodnú zem.
Počas Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si najmä na Slovensku pripomíname jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. V priestore Duklianskeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Vo štvrtok 6. októbra od tých dní prejde 72 rokov.
Príslušníci Prvého československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny - Československa. Preto sa tento dátum stal základom pre budúci pamätný deň Slovenskej republiky - najskôr pod názvom Deň obetí Dukly až do roku 2015, od roku 2016 ako Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.
Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červenej armády (ČA) začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá od fašistov. Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. streleckého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozápadne od Duklianskeho priesmyku. Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. divíziu, ktorá sa prebojovala pri Krajnej Porúbke k československým hraniciam, Prvým československým armádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR). Týmto rozkazom umožnil československým vojakom, aby ako prví prenikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti.
História Dukly vraví, že už v roku 1799 prechádzali Duklianskym priesmykom ruské vojská generála Suvorova, v roku 1806 tiahla ním ruská armáda pod vedením M.I. Kutuzova a i počas I. svetovej vojny tvrdo tu bojovali ruské vojská o prechod cez Karpatské priesmyky. Dukla sa vryla do pamäti a sŕdc ľudu Československa ako symbol, ako "Brána slobody". Karpatsko-duklianska operácia priniesla slobodu vykúpenú krvou vyše 86 tisíc sovietskych a našich bojovníkov, ktorí tu položili svoje životy. Na duklianskom cintoríne spočívajú pozostatky 559 bojovníkov I. československého armádneho zboru. Medzi nimi je i veliteľ I. čs. brigády generál Jaroslav Vedral-Sázavský, ktorého zabila mína krátko po prechode štátnej hranice. Záber je z jeho pohrebu. FOTO TASR - Archív *** Local Caption *** archív archívna snímka fotografia sken scan Dukla Karpatsko-duklianska operácia boje cintorín pohreb vojaci obete Dukliansky priesmyk druhá II. svetová vojna vojnový konflikt
Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk ČA s povstaleckými oddielmi.
Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Československa. Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvojhodinovej delostreleckej príprave. Jednotky Prvého československého armádneho zboru vstúpili v priestore Dukly na územie domoviny 6. októbra. Zo strategicko-vojenského hľadiska operácia nebola najvhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte. Nebola ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc povstaniu si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska.
V čase, keď vojská Prvého československého armádneho zboru prekročili štátne hranice v priestore Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23.151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov. Operácia sa skončila 28. októbra 1944.
V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21.000 vojakov, 84.000 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli vysoké obete: 844 na životoch a 4068 zranených.
0
www.ZIVOTPO.sk
